Mükola Leontovüc

noatädan, koridilekan e pöpamusigavan Lukrayänik
Mükola Leontovüc
El ,Mükola Leontovüc’
Moted: 1 dekul 1877, 13 dekul 1877
Monastirok[*]
Deadam: 23 yanul 1921
Markivka[*]
Cal(s): hidilekan[*], hinoatädan[*], himusigadugälavan[*]
Tatät(s): Lämporän Rusänik[*], Pöparepüblik Lukrayänik[*], Sovyätarepüblik Sogädimik Lukrayänik[*]

Hiel ,Mükola Dmütrovüc Leontovüc’ (Lukrayänapüko: Микола Дмитрович Леонтович) (,Monastürok’, 1877 dekul 13id (1id)[1] — ,Markivka’, 1921 yanul 23id) äbinom noatädan, koridilekan, pianodan, pöpamusigavan e tidan Lukrayänik. Musig omik päspireton fa hiel ,Mükola Lüsenko’ e natätim musigik in Lukrayän. El ,Leontovüc’ pätädodilom oki in koramusig nendugedik, glügamusig e pöpamusigabevobäm.

El ,Leontovüc’ pämotom e pädugälom in vilagil: ,Markivka’ in provin: Podoliän in Lämporän Rusänik (nutimo in Lukrayän). Pädugälom ad kultan pö Seminar godavik tö ,Kamyanez-Podilsküy’, poso äfövom dugäli okik in ,Sankt-Peterburg’ pö kuramusigalef. Flano ägetom lärnodis privatik ko hiel ,Boleslav Yavorskiy’. Pos nesekid tata Lukrayänik sekü levolut yela 1917 el ,Leontovüc’ äfealotädom ini ,Küyiv’, kö ävobom pö Musigakadäm ä Stitot pro musig e dramat «Mükola Lüsenko». Ün yel 1921 äsasenom fa lükan sovyätik.

Dü lifatim oma noateds e bevobots ela ,Leontovüc’ ävedons pöpätik bevü jäfüdana⸗ e löfälanagrups love läns Lukrayänik in Lämporän Rusänik. Danädü plösens vobas omik in Vesüda⸗Yurop e Lamerikän pänäinemom «el ,Bach’ Lukrayänik». Vobot pöpätikün oma binon ,Jcedrük’ («Щедрик» in Lukrayänapük), stabü pöpalid Lukrayänik pepenöl ün 1904 e pebalidbitidöl ün 1916. Sesumü ,Jcedrük’ musig ela ,Leontovüc’ paplösenon in Lukrayän e vü Lukrayänans in foginän liföls. Pasevom as martüran in glüg lotodogik, kö pamemom i demü litur oma, kel äbinon litur balid pänoatädöl in pöpapük Lukrayänik.

Noats ela ,Jcedrük’.
,Jcedrük’ peplösenöl fa kor «Solomiya» dinädü yubid tumyelik balidbitida vobota.

Priomot su ,Jcedrük’ fa pianodan: ,Andriy Bondarenko’.

Noet redakön

  1. Bai kaled yulianik, pegeböl in Rusän jü 1918.

Yums plödik redakön