Kadäm Bevünetik Volapüka: Difference between revisions

Content deleted Content added
Morozof (bespikkeblünots)
Morozof (bespikkeblünots)
Lien 729:
Alo kod konflita elas ‘Schleyer’ e ‘Kerckhoffs’ äjinon binön dinäd, das telidan ästeifülom ad vedükön kadämi nogani vero nesekidiki de datuval (ma sam kadämas nolavik mödik, limans kelas kanons bejäfön säkädis bai gitods calöfik oka). El Schleyer lepato äprotestom ta sluds sököl kadäma dilekü ‘Kerckhoffs’: 1) revid staböfik pükasita lölik, bevü votikos finid pianik vokätatonatas, däl ad gebön präpodis: “de”, “al” (“ad”) < tefädo pla genitif e datif, cein tonata: “x” ad grup: “ks”; 2) mög kadäma me pluamanum mö teldils kil vögodas övotükon Volapüki nen däl datuvala; 3) daväl limanas nulik kadäma me vögodam kobädik nen däl datuvala. Bü Volapükakongred bevünetik kilid medü “Volapükabled” okik el Schleyer igo älesagom, das dilekan kadäma no ödalom-la valön topi kongreda bevünetik fovik, kongred nonik ödalon-la palecedön bevünetik ä löpikün nen kom cifala, e fino kongred bevünetik fovik ömuton-la jenön latikumo ka büik mö yels kil, sevabo ün 1890. Atos klülo ätaädon lä desins primik ela Schleyer, kel ileadom preparön kadämi Volapükakongredi bevünetik kilid.
 
Ün 1889 äjenon in Paris [[Volapükakongred]] bevünetik kilid, dü kel pälonons statuds nulik pro Kadämkadäm, ma kels zeils Kadämakadäma äbinons lölöfükam, gudükumam e menodammenod gramata e vödastoka Volapüka. Ya bü 1889 ye äsplodon konflit vü els Schleyer e Kerckhoffs, ibä balidan äsuemom zeilis at as beg pro liegükam mögiküno mödik gramata e vödastoka, du telidan ädesinom ad revidön Volapüki lüodü balugükam e plagükamplagöf. El Kerckhoffs äplöpom ad moükön gitäti ela Schleyer ad refudön mobis nulik in Kadäm. El Schleyer neai äbaicedob ko miedükam at lautanagitätas okik, e, ven el Kerckhoffs ämobom Kadämekadäme revidrevidi staböfik Volapüka, el Schleyer äsäcälom Kadämikadämi lölik.
 
== Kadäm yela: 1890 ==
Ün 1890, el Schleyer ävälom Kadämikadämi nulik Volapüka bevü mens lölöfiko fiediks lü tikamagots okik. Kadäm at äblebon ye ti nedunöfik, e, ma nüns nemödik dö on in jäfidot veütikün Volapüka, ''[[Volapükagased zänodik|Volapükabled lezenodik]]'' (Volapükagased zänodikzänik), te älobülon sludis ela Schleyer. Kadäm nulik at änepubon nenseko ya ün 1893.
 
== Kadäm säslopik ==