Johann Schmidt: Difference between revisions

Content deleted Content added
Smeira (bespikkeblünots)
Smeira (bespikkeblünots)
No edit summary
Lien 17:
Äbinom dü tim at Volapükan jäfedik. Ün 1932, ävedom liman diläda valemik feda Volapükaklubas. Ün yel äsököl äpübom tidodemi in Deutänapük: ''Lehrbuch der Weltsprache'', tidodem telid Volapüka perevidöl (plä el ''Leerboek der Wereldtaal'' fa Dokan [[Arie de Jong]]), kel ün prilul yela 1935 pämänioton in periodagased pükavik Fransänik: ''Interlangues''. Leigo ün 1935, kobü jiel [[Maria Willebrand]], ädispenom ed äpübom in Volapükagased pro Nedänapükans (1935, nüm: 2, pads: 14-15) levüdi ad fünön Volapükaklubi valemik Deutänik (''Aufruf zur Gründung des „Allgemeinen Deutschen Volapükvereins“''), kel ye kodü stütadef neai äplöpon. Ün 1936 äprimom ad kevobön ko söl [[J. G. M. Reynders Sr.]] pö preparam „Geidiana tefü literat Volapükik“, buki kelik ye (jiniko sekü krig) neai äfinükoms. Jiniko stabü vobod at äpübom in Volapükagased pro Nedänapükans yegedis: ''Literat vönadik Volapüka'' e ''Jenotem brefik Volapüka''. Vü namapenäds omik dabinon i nog lised stäänik Volapükaliterata (atimo in bukem nivera di Saarbrücken in Deutän). I lartüg: ''Yufapüks bevünetik e literat onas'' jiniko stabon su vobod at: do äpubon ün 1947, luveratiko pipenon bü volakrig.
 
Dü volakrig telid, kosäd bevü el Schmidt e Volapükamuf in Nedän pänemogükon, noe dub komip vü Nedän e Deutän, abi sekü pöjutamproib slopanaspropagida yufapükas valik e pöjutam slopanas onsik fa reiganef netasogädimik Deutäna. PosPas ün 1947, yels tel ipasetikons pos fin kriga, dinäds ävedons läs fikulikfikuliks, e kosam vü Volapükans valik dönu ämögikon.
 
== Cifalam e period poskrigik ==
 
Ün yulul yela 1950, el Schmidt ävedom cifal Volapükanefa. Ab ya ün dekul yela ot äsludom ad lovepolön nelaidüpo cifalami Dokane [[Arie de Jong]] (medü dalebüds [[oldwikisource:Dalebüd Cifala de 1950, Dekul 21, Nüm: 3|nüm: 3]] e [[oldwikisource:Dalebüd Cifala de 1950, Dekul 21, Nüm: 4|nüm: 4]]) sekü dinäds ettimo in Deutän dabinöls e sekü jäfots lönik oka. PasNo sevoy primfümiko, degyela 1960yel dönukilik äprimomädulon adcifalüp pübönnelaidüpik vödemisDokana Volapükikde Jong: ''Jenotemfin valemapükaona ‚Volapük‛''neai (kelpämänioton ünin 1964Volapükagased äpubonpro asNedänapükans, buke mögos, ündas el Schmidt pas pos deadam ela de Jong älovesumom dönu cifalami.
 
Dinäds attimik äbinons jiniko negönik pro el Schmidt. Pas lä prim degyela 1960 el Schmidt dönu äprimom ad pübön in Volapükagased me vobod: ''Jenotem valemapüka ‚Volapük‛'' (kel ün 1964 äpubon as buk, ün 1986 äpubon ini Deutänapük pätradutöl, ed ün 1996 neloniko ini Sperantapük petradutöl). Pos atos älaipübom lautotis mödik oka: konots petradutöl e koneds e poedots lönik, jiniko bü lunüp pepenölis. Älautom i vödabuki Deutänapük-Volapük, jünu no pepüböl, dili kela dalabom cifal atimik: [[Brian Reynold Bishop|Brian Bishop]].
El Schmidt äbleibom penön e tradutön lautotis Volapükik, kels äpubons nomädiko in Volapükagased pro Nedänapükans jü fin dabina onik.
 
El Johann Schmidt dibätiko äsevom Volapüki, soäsä klülos de num e stül lautotas omik. Ma peneds, kelis äsedom ele Brian Bishop, äplägom dü yels 37 aldeliko püki at, in kel äkanom fasiliko notodön tiki okik. Älabom magäli gretik e lädali romatik, kelos plänons löfi omik pro Volapük. Äbinom ye cifal balid, kel ädasevom, das Volapük no plu ögegeton pladi veütik gloratima onik. Äsä äpenom ele Brian Bishop tü 1972 gustul 22id:
El Johann Schmidt ävobom Volapüki staböfiko. Äplöpom ad dalabön bukemi mu gretiki, keli nog ägretükumom dub lautots votik tio kiltums: lekonedas, konedas, skätas, poedots e lautots veütik tefü jenotem Volapüka. Nol omik püka äbinon nekösömik. Ädagetom tidadiplomis ed ävedom kadäman ün yel 1949. Ävobom nenstopo. Ädabükom tidodemi pro Deutänans, jenotemi Volapüka, lisedi lölöfik gasedas e literata Volapüka äsi lisedi Volapükaklubas valik da vol.
 
<blockquote>„Volapük no plu odunon komipi ad getön fluni ä pladi bevü sits votik. Binob cifal e lesagob atosi. Vilobs leodükön dinis valik Volapükamufa gretik, vilobs kälön püki at, leigoasä käloy vöno-Grikänapüki u vono-Saxänapüki.“</blockquote>
 
Cifal Johann Schmidt ädeadom süpo tü 1977 yanul 8id. Fovan oma äbinom hiel [[Filippus Josef Krüger]].
 
Fino ün yel 1950 älovesumom cifalami. Ab stad ettimik Deutäna pekoupöl e pedilöla, äsi fikuls ko tolädacalans kleiliko äjonons, das no äkanom vobön benosekiko pro ben Volapüka. Neletians tu mödiks ädabinons. Kodü atos, älovegivom nelaidüpo cali cifalama, ko gitäts e gidids valiks, vicifale [[Arie de Jong]], kel in Nedän äkanom duinön mödikumosi pro pük. [[Cifalam]] ela Johann Schmidt äbinon mu fikulik pro om pösodiko. As Deutänan, dü tim dagik in jenav [[Deutän]]a, no äkanom bitön nomiko. Fovo [[Volapük]] id isufon dämis sekü stad bolitik ettimik, bi propagid valemapükas päproibon. Sis tim ela Schmidt, Deutänan nonik elovesumom dönu Cifalami [[Volapükamuf]]a.
 
El Johann Schmidt ädeadom süpo tü del jölid yanula, ün yel 1977.
 
== Lautots ==
Line 49 ⟶ 48:
* 1973. ''Mein Lebenslauf. Niedergeschrieben im Juni 1973.'' Weißkirchen am Taunus: namapenäd, in Zifaragiv ela Weißkirchen am Taunus, Sammlung 1, Nr. 1c.)
 
=== Lautots e tradutods literatik (se Volapükagased pro Nedänapükans) ===
 
==== Koneds ====
 
* 1959-1960. [[oldwikisource:Man labü yäk blovik|Man labü yäk blovik]],
* 1960-1961. [[oldwikisource:Dom in klerätalusüt|Dom in klerätalusüt]], 1960-1961.
 
==== Konots ====
 
* 1962. [[oldwikisource:Maskar deadalanana redik|Maskar deadalanana redik]] hiela Edgar Allan Poe.
* 1962. [[oldwikisource:Tub ko el ‚Amontillado‛|Tub ko el ‚Amontillado‛] hiela Edgar Allan Poe.
* 1963. [[oldwikisource:Läd trätik|Läd trätik]] hiela Edgar Allan Poe.
* 1963. [[oldwikisource:Pöträt nögafomik|Pöträt nögafomik]] hiela Edgar Allan Poe.
 
==== Poedots ====
(Poedots ömik päpübons nen nem lautana u tradutana; jenets anik binons vo dotik.)
 
* 1958. [[oldwikisource:Esepülons libi|Esepülons libi]] (ün 1943 pipenöl).
* 1985. [[oldwikisource:Viol|Viol]].
* 1958. [[oldwikisource:Trod|Trod]].
* 1959. [[oldwikisource:Hitüpazedel|Hitüpazedel]].
* 1960. [[oldwikisource:Florüp|Florüp]].
* 1960. [[oldwikisource:Love brüyäralän|Love brüyäralän]].
* 1960. [[oldwikisource:Fluküp|Fluküp]].
* 1960. [[oldwikisource:Munaneit|Munaneit]].
* 1961. [[oldwikisource:Filimagivülan|Filimagivülan]].
* 1962. [[oldwikisource:Vomanams|Vomanams]].
* 1963. [[oldwikisource:Goläd maleditäbas|Goläd maleditäbas]].
 
 
== Literat ==